Za maskou: Objavovanie Animal Liberation Front
Steven Best, Ph.D., and Anthony J. Nocella II

11. septembra 2001 sa politická scéna navždy zmenila. Kritizovanie Georga Busha, vlády alebo americkej politiky vo všetkých smeroch sa okamžite stalo nepatriotické. Skupiny ako je Sierra Club vyhlásili, že sa vzdávajú kritiky Bushovej korporačnej agendy na neurčito, keď sa národ snaží dať dohromady. Nepochybne mimo náš kontinent boli prítomní skutočný nepriatelia, na ktorých by sme si mali dávať pozor. Lenže vláda zveličovala hrozbu, keď začala určovať domnelých nepriateľov vnútri krajiny. „Vojna proti terorizmu“ sa rýchlo stala útokom na občianske slobody, slobodu slova a vnútroštátnu opozíciu. Zatiaľ čo všade viali vlajky, Bushova administratíva skartovala slobody a Ústavu, a boli ubíjané a Amerika sa čoraz bližšie približovala k tyranii.
 
Nikde nebola táto dynamika očividnejšia ako v jednom článku USA Patriot Act z 26. októbra 2001, ktorý obdaroval vládu bezprecedentnou mocou sledovania, prehľadávania a konfiškácie a potlačovania opozície (pozri Best and Black and Black v tejto kapitole).[1] Keď sa útočilo na slobodu v mene „bezpečnosti“, aktivisti vo svete po 11. septembri konfrontovali ohrozujúci nový terén, kde boli politické akcie proti štátu a korporáciám decimujúcich zvieratá a pustošiacich Zem potláčané a spojované s „terorizmom“, aby mohli zlegitimovať tvrdú politickú represiu.
 
Počas tejto turbulentnej doby, kedy národ a jeho patrioti volali po zjednotení – „jednota“, ktorá zastiera hlboké rozdiely, nespravodlivosť a konflikty neodmysliteľné v USA – vojna medzi aktivistami za práva zvierat a životné prostredie na jednej strane a korporačnými vykorisťovateľmi a štátom na strane druhej, sa začala zintenzívňovať ako nikdy predtým (pozri Best v tejto kapitole). [2] Aktivisti za práva zvierat a životné prostredie nechcú ignorovať kritickú situáciu prírodného sveta, zatiaľ čo sa táto krajina zaoberá ľudskými obeťami globálnych konfliktov; namiesto toho, zdôrazňujú krvavú vojnu, ktorú stále vedie ľudský druh na mimoľudských druhoch a tiež násilie a terorizmus ľudského pogromu proti Zemi. Vôbec sa nepodriaďujúc tvári v tvár vládnej represii, militantné krídlo hnutí za práva zvierat a prírody vystupňovalo svoj boj a týmto vyprovokovalo intenzívnu konfrontáciu s ich nepriateľmi vo svete štátu a korporácií.
 
Vstúpili sme do neo-McCartiovskej periódy, ktorá je zakorenená v honoch na čarodejnice proti aktivistom a kritikom vládnucich elít. Podmienky a hráči sú iní, ale situácia je rovnaká ako v 1950tych: teroristická hrozba si prisvojuje hrozbu komunistickú, generálny prokurátor John Ashcroft uchňapol senátora Josepha McCarthyho, a stretnutia kongresu kvôli ekoterorizmu sú namiesto komisie Domu neamerických aktivít. Teraz ako vtedy, USA démonizuje cudzie „Iné“, ktoré ohrozuje americký životný štýl. Vláda informuje verejnosť, že národ je v neustálom stave ohrozenia, takže bezpečnosť, nie slobody, sa musia stať prvoradou záležitosťou. Tak ako predtým, štát všade vykúzľuje nebezpečných nepriateľov, nielen mimo našej krajiny, ale výhražnejšie, usalašené vrámci našich hraníc, číhajúcich v spacích komôrkach, čakajúcich ožiť ako pohroma kobyliek. Údajné nebezpečenstvo predstavované cudzým „Iný/á“ je využívané k ospravedlňovaniu útokov na „Iných“ vovnútri. A v hysterickej atmosfére je domácim „Iný/á“ každý občan a každá občianka vyjadrujúca nesúhlas.
 
Lenže taktika štátu môže mať jedine opačný účinok, pretože každá opozičná skupina je označovaná za „teroristickú“, žiadna v skutočnosti nie je teroristická, a takto sa stávajú skutoční nepriatelia ťažšie identifikovateľní/é. Keďže politika USA nešťastne zlyháva v Afganistane a Iraku, s chaosom, antiamerickým vojnovým stavom, obeťami vojakov, opozície verejnosti a rastúcimi hrozbami terorizmu, vláda napriek tomu plytvá značné zdroje na prenasledovanie aktivistov za práva zvierat a prírodu, ktorých štát, korporácie a masové médiá ohovárajú ako „násilných“ a démonizujú ako „teroristov“. Avšak noví ekobojovníci trvajú na tom, že ich jediným trestným činom je zásadová obrana Zeme a bilióny zvierat masakrovaných v neustálom globálnom holokauste. Ako to vidia ekobojovníci, každý ľudský jednotlivec, korporácia alebo štátna entita, ktorá propaguje alebo obhajuje vykorisťovanie prírodného sveta je skutočnou násilníckou silou a skutočným teroristom.
 
Preto v atmosfére po 11 septembri vrie ako nikdy predtým intenzívny spor okolo prejavu násilia a terorizmu. A tým vychádzajú napovrch otázky: Kto a čo sú „teroristi“? A, opačne, kto a čo sú „bojovníci za slobodu“? Čo je „násilie“, a kto je jeho skutočným páchateľom? Je úplne nevyhnutné odporovať definíciám, propagande a pojmovým spojeniam korporácií, štátov a masových médií, aby sme mohli rozlišovať medzi bojovníkmi za slobodu a teroristami, medzi nenásilnou občianskou neposlušnosťou a „domácim terorizmom“, a medzi eticky ospravedlniteľným ničením majetku a bezohľadným násilím k životu. 

 
Zdroje:
1. For additional analyses of the impact of the Patriot Act on civil liberties, see Cynthia Brown (ed.), Lost Liberties: Ashcroft and the Assault on Personal Freedom (New York: The New Press, 2003).
2. Throughout this essay, we use the phrase “exploitation of animals” to refer to the cultural, institutional, and technological structures whereby human beings expropriate animals from their natural habitats, behaviors, and social relations, disrupt their existence, confine them, cause them pain and suffering, force them to labor in some way, and/or kill them in order to serve human purposes. We therefore call fur, hunting, meat and dairy, vivisection, and other industries that profit from animal suffering and death “animal exploitation industries.”