I. ALF: Najnovšie hnutie slobody

„Tam kde je vo svete narušená harmónia, nasleduje smrť.“ Prastaré príslovie kmeňa Navajo

„48 miliárd poľnohospodárskych zvierat je zabitých ročne po celom svete –počet skoro osemnásobný ľudskej populácie, viac ako 130 miliónov denne, viac ako 5 miliónov každú hodinu, skoro 100 000 za minútu. Tieto čísla nezahŕňajú miliardy iných zvierat, ktorým berú životy, ktorých telá sú doráňané a sloboda ukradnutá v mene zábavy, športu alebo módy.“ Tom Regan a Martin Rowe

„Oslobodenie zvierat je hlavným hnutím za slobodu, ‘poslednou hranicou’.“ Robin Webb, britský tlačový hovorca ALF 

Toto je kniha o novom druhu bojovníkov za slobodu – ľudských aktivistoch, ktorí riskujú svoju vlastnú slobodu, aby zachránili a pomohli uväzneným zvieratám v najhorších formách pekla, ktoré si môže vymyslieť len zdeformovaná ľudská myseľ. Voľne spojení v decentralizovanej, anonymnej, undergroundovej, celosvetovej sieti, títo aktivisti sú členky či členovia Animal Liberation Front (ALF). Ich odvážne činy im zaslúžili prvé miesto na listine „domácich teroristov“ FBI, kedy znovu definujú politický boj pre súčasnú dobu. Ich akcie inšpiruje silný zmysel naliehavosti. Spoznali hlbokú krízu v ľudských vzťahoch k prírodnému svetu, napríklad to, že pre umiernenosť, odklady a kompromisy je už neskoro. Už sa ďalej nemôžu hrať, zatiaľ čo Zem horí a telá zvierat sa navŕšujú v biliónoch; sú donútení podniknúť okamžité a rozhodujúce akcie.

Aktivisti ALF pracujú v utajení, v noci, nosiac kukly a lyžiarske masky a v bunkách po niekoľkých osobách. Po dôkladnom prieskume, zručné záchranné týmy vtrhnú do budov, kde sú umiestnení zvierací väzni, aby ich prepustili (napr. norky a kojoty) alebo aby ich zachránili (napr. mačky, psov, myši a morčatá). Skonfiškujú a/alebo zničia zariadenie, majetok a materiály používané na vykorisťovanie zvierat, a používajú podpaľačstvo ako účinnú zbraň na vyhladenie budov a laboratórií so zemou. Stáli priemysel vykorisťujúci zvieratá stovky miliónov dolárov. [3] Úmyselne porušujú zákon, pretože je nesprávne, že zákon odovzdáva zvieratá do klietok a uväznenia, k samote a bolesti, k týraniu a smrti. Útočia na širokú škálu vykorisťovateľov zvierat, od vivisektorov a kožušinový priemysel až po priemyselných farmárov, výrobcov paštét z husacej pečene a fast food reštaurácie.

Odhodlaní neublížiť živým bytostiam, motivovaní láskou, empatiou, súcitom a spravodlivosťou, záchrancovia zvierat sú pravým opakom „teroristov“, čím im nadávajú ideológovia vlády, priemyslu a masových médií. Nie sú násilní agresori proti životu; sú to obrancovia kráľovstva mieru. Presadzujú práva nekryté zákonmi, s vedomím toho, že legálna štruktúra je definovaná od a pre ľudských šovinistov. Cieľom ALF nie je jednoducho len zachrániť jednotlivé zvieratá tu a teraz; ich cieľom je zachrániť všetky zvieratá z každej formy otroctva, ktorá ich pripútava k ľudským utláčateľom. ALF a hnutie za zvieracie práva ako celok útočí na celý inštitucionalizovaný systém vykorisťovania zvierat zároveň s dominujúcimi hodnotami, postojom, pohľadom na svet a identitami ľudského druhu.

Hoci bolo otroctvo ľudí postavené mimo zákon v „liberálnych demokraciách“ (zatiaľ čo priemysel používa nový obchod s otrokmi v domácich a zahraničných sweatshopoch), kde mnohé odcudzené skupiny a skupiny zbavené práv a slobôd znovu získavajú viac práv a rešpektu, otroctvo zvierat sa stalo horším než kedykoľvek predtým. Je to prípad už len toho množstva zabitých zvierat, stupňa porušenia ich prirodzených životov (kumulujúcich v technologických manipuláciách genetického inžinirstva a klónovania), a intenzita ich utrpenia (ako je to jasne viditeľné v hororoch vivisekcie, kožušinového chovu, priemyselného farmárčenia, mechanizovaných bitúnkov, obchodov so zvieratami a tak ďalej). Zákony „starostlivosti“ o zvieratá len regulujú detaily ich vykorisťovania.[4]

Tak ako biely abolicionisti 19teho storočia v Amerike pracovali poza rasové línie, aby vytvorili nové formy solidarity, tak siahajú nový bojovníci za slobodu poza druhové línie, aby pomohli našim spolu bytostiam vo zvieracom svete. V tomto snažení rozpútavajú frontálny útok na nespornú mentalitu, ktorá hovorí, že zvieratá sú objekty, zdroje alebo majetok, a urýchľujú modernú univerzalizáciu procesu práv, ktorý je kľúčovým znakom morálneho pokroku.[5]

Rozvíjaním definície morálnej komunity, záchrancovia zvierat spochybňujú pevne zakorenené predsudky. Tieto sa nevzťahujú len na triedu, gender, rasu, sexuálnu orientáciu alebo špecifickú záujmovú skupinu, ale aj na samotný ľudský druh – k arogantnej predstave jeho miesta v sieti života a jeho ohavným, blahosklonným, krutým a násilným postojom k iným druhom. Speciecizmus je viera, že mimoľudské druhy existujú nato, aby slúžili výhradne potrebám ľudského druhu, že zvieratá sú v rôznych zmysloch „podradnejšie“ k ľudským bytostiam, a že je preto možné uprednostňovať ľudské záujmy nad mimoľudskými už len z toho statusu druhu.[6] Tak ako rasizmus alebo sexizmus, speciecizmus vytvára falošné dualistické rozdelenie medzi jednou a druhou skupinou kvôli usporiadaniu týchto rozdielov hierarchicky a ospravedlneniu nadvlády „nadradenejšieho“ nad „podriadenejším“. Tak ako ľudská spoločnosť rozpoznala, že mala predsudky, bola nelogická a neakceptovateľná bielymi, ktorí znehodnocovali farebných ľudí a mužmi, ktorí ponižovali ženy, tak sa teraz začína učiť ako je to úplne náladové a nerozumné pre ľudské zvieratá umiestňovať sa na mimoľudské zvieratá kvôli druhovým rozdielnostiam. Medzi zvieratami, ktoré sú všetky cítiace subjekty života, tieto rozdielnosti – ľudstvo si nárokuje byť jediným nositeľom „dôvodu“ a „reči“ – nie sú o nič viac eticky významnejšie než rozdielnosti genderu alebo farby pleti, napriek tomu v nerozvinutej psychológii ľudského primáta majú rozhodujúci vplyv. Táto teória – speciecizmus – oznamuje prax – nevysvetliteľne kruté formy nadvlády, týrania, násilia a zabíjania.

Boj za oslobodenie zvierat je najzložitejšou bitkou, ktorú kedy bojovali ľudské bytosti, pretože vyžaduje univerzálny súhlas na zanechanie toho, čo väčšina považuje za svoje absolútne privilégium a bohom dané právo vykorisťovať zvieratá výhradne na základe svojho ľudského postavenia. Navyše, tam kde boli boje o oslobodenie ľudí väčšinou obmedzené k určitým záujmom, neúspech ľudských bytostí vyhrať oslobodenie pre zvieratá bude mať katastrofické a globálne dôsledky pre celé ľudstvo, ak už nie kvôli žiadnemu inému dôvodu, tak aspoň systematický environmentálny kolaps.

V kapitalistickej spoločnosti môžu byť ľudské boje za slobodu – hlavne tie kvôli genderu, rase, alebo sexuálnej „politiky identity“ – jednoducho začlenené a absorbované do krehkých kanálov schvaľujúcej akcie, „reprezentatívnej demokracie“, „liberálneho pluralizmu“ a multikulturálneho konzumerizmu. [7] Lenže boj za oslobodenie zvierat si vyžaduje radikálnu transformáciu vo zvykoch, praktikách, hodnotách a postoji všetkých ľudských bytostí. Filozofia oslobodenia zvierat útočí na identity a pohľady na svet, ktoré zobrazujú ľudí ako dobývajúcich Lordov a Pánov prírody, a vyžaduje to úplne nové spôsoby nadväzovania vzťahov k zvieratám a Zemi. Oslobodenie zvierat je priamym útokom na moc, ktorej sa dožadovali ľudské bytosti v Západnom svete nad zvieratami od úsvitu poľnohospodárskej spoločnosti.

Práve kvôli extrémnej zložitosti v spochybňovaní ľudskej identity a oslobodení zvierat z brutálneho zovretia ľudského sebazáujmu a nadvlády, má nový boj hľadajúci slobodu pre všetky druhy potenciál k presadeniu práv, demokratického vedomia, psychologického rastu a povedomia vzájomného biologického spojenia na vyššiu úroveň ako to bolo kedykoľvek dosiahnuté v histórii.

Oslobodenie zvierat je jednoducho ďalším logickým rozvojom v morálnej evolúcii. Kým ľudské bytosti radikálne nezmenia svoje vzťahy k zvieratám a Zemi vytváraním nových pohľadov na svet, identity, citlivosť a etiky uctievania života, ich vlastná budúcnosť je vážne ohrozená. Keďže osudy všetkých druhov na tejto planéte sú úzko späté, vykorisťovanie zvierat má dôležitý dopad na samotný ľudský svet. Keď ľudské bytosti lovia, zatvárajú a zabíjajú zvieratá činmi vyhubenia, devastujú ekosystémy potrebné pre ich vlastné životy. Keď zabíjajú zvieratá z fariem po biliónoch v aktoch nadprodukcie, pustošia dažďové pralesy, zhoršujú globálne otepľovanie a chrlia toxické odpady do životného prostredia. Keď vytvárajú globálny systém priemyselného chovu, ktorý plytvá vitálnymi zdrojmi ako je krajina, voda a potraviny, zhoršujú problémy dezertifikácie a svetového hladu. Keď sú ľudia násilní ku zvieratám, sú násilní jeden k druhému. Kruté formy domestikácie pri úsvite poľnohospodárskej spoločnosti vytvorili technológie a konceptuálne modely pre hierarchiu, štátnictvo a vykorisťovateľské zaobchádzanie s inými ľudskými bytosťami, zatiaľ čo chov zvierat vštepil násilie do srdca ľudskej kultúry. Otroctvo a sexuálne podmanenie žien sú len rozšírením zvieracej domestikácie k ľuďom, kedy sa patriarchia a rasizmus snažia obmedziť ženy a ľudí farebnej pleti na neľudskú, zvieraciu úroveň.[8]

Nespočetnými spôsobmi sa vykorisťovanie zvierat obracia proti nám, a vytvára krízi vnútri samotného ľudského sveta. Krutý kruh násilia a ničenia sa skončí jedine vtedy, ak a keď sa ľudský druh naučí vytvárať harmonické vzťahy s ostatnými druhmi a prírodným svetom. Preto je oslobodenie zvierat a oslobodenie ľudí jedným a tým istým projektom.

Zdroje:
3. See www.animalliberation.net
4. See Gary Francione, Animals, Property, and the Law (Philadelphia: Temple University Press, 1995).
5. For the argument that moral progress can measured by the degree of the universalization of rights, see Roderick Nash, The Rights of Nature: A History of Environmental Ethics (Madison: University of Wisconsin Press, 1989). Also see Steven Best (forthcoming), Animal Rights and Moral Progress: The Struggle for Human Evolution (Lanham, MD: Rowman and Littlefield).
6. For the classic critique of speciesism, see Peter Singer, Animal Liberation, second edition (New York: Random House, 1990). Richard Ryder first coined the term “speciesism”; see his Animal Revolution: Changing Attitudes Toward Speciesism (Oxford: Berg, 2000).
7. On the problems with “identity politics,” see Steven Best and Douglas Kellner, Postmodern Theory: Critical Interrogations (New York: Guilford Press, 1991).
8. See Jim Mason, An Unnatural Order: Uncovering the Roots of Our Domination of Nature and Each Other (New York: Simon and Schuster, 1993), and Marjorie Spiegel, The Dreaded Comparison: Human and Animal Slavery (New York: Mirror Books, 1996). 

http://www.cala-online.org/TOFF/intro.htm
Z knihy Terrorist or freedom fighters, editovali Steven Best, PhD a Anthony J. Nocella II

Preklad: Bart Simpson