Nasledujúci článok je príbeh jednej osoby a jej pridaní sa k A.L.F.Toto je prvý list z trojdielnej série. No Compromise anonymne dostal tieto listy a my sme ich tu uverejnili, aby znova raz odhalili pravdu o charaktere, venovaní sa a dômysel A.L.F.

Tento list je zverejnený len pre informačný účel. Nie je určený na povzbudzovanie ľudí k zúčastňovaniu sa akýchkoľvek ilegálnych aktivít. 

Na začiatok ma nechajte povedať,že zatiaľ, čo som spolupracovala s aktivistami za práva zvierat (niečomu som sa snažila vyhýbať), často som počula ľudí vzrušujúco rozprávať o článkoch, ktoré si prečítali v tlači, alebo o správach, ktoré videli v televízii o oslobodených zvieratách, zničených laboratóriách, podpálených nákladných autách, fast foodoch zrovnaných so zemou vyhorením, atď. Súčasťou týchto konverzácií je, že jedna alebo viac osôb zvolá veľkosť a splnomocnenie týchto akcií nasledovným: ,,Wooow, ako sa môžem pripojiť k týmto ľuďom?“ Často používajú tiež: ,,Prečo ma tí týpci neskontaktovali?“ Toto je, ako som našla odpoveď na túto otázku.

Po prečítaní si príbehov o laboratórnych vlámačkách a o vypálených obchodoch s kožušinami, som sa zúfalo chcela pripojiť k tejto skupine. Ale ako? Skutočne nebolo miesta,odkiaľ začať. Všetci moji priatelia v hnutí za práva zvierat mali menší záujem v ilegálnych, priamych akciách ako ja, a ak aj niekto prejavil záujem, bol absolútne bezradný, kde natrafiť na takýchto ľudí.

Raz som napísala skupine za práva zvierat, kde som im dala vedieť, že by som im ochotne pomohla s vpádom do laboratória. Netreba povedať, že môj list zostal nezodpovedaný. Nakoniec som si uvedomila, čo som robila. Čakala som sa niekoho, kto ma vytrhne z môjho snenia a požiada ma, aby som sa pripojila k nájazdu na laboratórium. Teraz zastavte a popremýšľajte o tom. Existuje snáď niekto taký, kto strávi stovky hodín nad plánovaním tajnej, ilegálnej, priamej akcie, ktorá ho môže dostať na pár rokov za mreže, no i napriek tomu by riskoval tým, že sa spýta hocijakého človeka, či mu nechce s akciou pomôcť len preto, že je vegetarián alebo patrí k miestnej pobočke za práva zvierat? NIE!

Tak ako som sa..alebo lepšia otázka je, ako ,,zavrhnúť“ myšlienku o pripojení sa k Animal liberation front? Jednoducho. Vymyslite si svoj vlastný plán! Naozaj. Nie je to také ťažké, ako si myslíte. Nechajte ma zopakovať tento dôležitý bod, ktorý všetci musia pochopiť. Vymyslite si svoj vlastný plán, je to veľmi dôležité.

Jeden z dôvodov, prečo sa nekoná viac ilegálnych priamych akcií je ten, že len málo ľudí je ochotných investovať svoj čas, peniaze, energiu a stres, ktoré idú ruka v ruke s plánovaním. Ľudia sú ochotní podieľať sa na ,,vzrušení“, ale nie na aktuálnej práci. Jednoducho povedané, nikto nechce chlieb lámať, ale všetci ho chcú jesť.

PREKONÁVANIE VÝHOVORIEK 

Veľa ľudí sa stavia chrbtom k plánovaniu priamych akcií z mnohých dôvodov. (Skoro všetko sú obyčajné výhovorky,ktoré môžu byť jednoducho zdolané) .Jednou z najrozšírenejších príčin je, že ľudia nepoznajú nikoho, kto by im pomohol v záverečnej fáze plánu. Tiež napríklad nepoznajú nikoho, kto by poskytol domov pre X počet zvierat, nevedia, koho si na akciu zobrať ako stráž, či niekomu možno veriť. Nevedia, kto by im požičal alebo prenajal dopravný prostriedok, atď. Tu by som chcela zdôrazniť, ak si zoči voči problémom ako tieto, nevzdávaj sa, pokračuj!

Je tu mnoho problémov, môžeš tušiť, že jeden bude neprekonateľný počas plánovania i akcie. Tieto neriešiteľne vyzerajúce problémy často odrádzajú ľudí v pokračovaní na ich pláne. Znova musím zdôrazniť,pokračujte. Ľudia tieto problémy buď vyriešia alebo sú ľahšie riešiteľné, keď zrovna docielia tento problémový bod plánu. (Inou možnosťou obyčajne býva, že plán sa nevydarí z nejakej inej príčiny, ktorá sa objaví ešte predtým, než sú ľudia konfrontovaní s problémom).

Čosi iné, čo by tu malo byť spomenuté je, že by ste mali očakávať, že asi štyri z piatich plánov, do ktorých ste investovali čas a peniaze, neuspejú. Toto vás však nesmie odradiť. Ak pristúpite k priamej akcii s vedomím, že väčšina vašich plánov nebude účinnými, potom by ste nemali byť odradení od boja, hoci niektoré vaše plány prepadnú.

Aj keď to nie je nevyhnutné, pred podniknutím priamej akcie, by ste mali prečítať toľko literatúry, koľko len bude možné na túto tému.Je omnoho ľahšie teraz poďakovať v základoch ,,obnovenému“ hnutiu za práva/oslobodenie zvierat. Ak je možné, nejaká literatúra týkajúca sa ilegálnych aktivít by mohla byť poslaná na falošné meno na poštu alebo do súkromnej e-mailovej schránky. Ak to možné nie je, azda dôveryhodný priateľ (ktorý nie zapojený do ilegálnych aktivít) by bol ochotný poslať danú literatúru aktivistovi/aktivistke domov. Inou možnosťou by bolo získať tieto informácie z knižnice, areálu vysokých škôl, alebo z internetovej kaviarne.

Hoci niektoré z týchto bezpečnostných opatrení môžu vyzerať smiešne, paranoidne a zbytočne, budete vďační, že ich nasledujete, ak budete stále zvyšovať početnosť, namáhavosť a efektívnosť vašich akcií. Takéto pôsobenie zintenzívni miestne i celoštátne vyšetrovanie.

ARMÁDA JEDNÉHO

Ale počkať chvíľu! Stále neviete, či existuje niekto, komu môžete veriť. To neznamená, že by ste mali akciu zrušiť. Keď som si uvedomila, že nikto za mnou nepríde a nepopýta ma o pomoc s plánom..keď som si konečne uvedomila, že som bola A.L.F... Rozhodla som sa pre cieľ-fast food reštauráciu, ktorá sa mi javila ako dobre napadnuteľná. Mojim prvým krokom bolo uvedomenie si, že som bola A.L.F., a že bolo na mne nájsť realizovateľný cieľ, v tomto prípade fast food reštauráciu. Hoci som stále nevedela, kto mi s týmto plánom pomôže, postupovala som a preverovala som nasledujúcich pár nocí mysliac si, že mi ktosi pomôže.

Hoci som nemala skúsenosť s ,,hladkými spojmi“ prišlo to veľmi ľahko a prirodzene.Medzi druhou a treťou hodinou v noci (čas,ktorý som uvážila ako najbezpečnejší pre môj plán) som pozorne preverovala. V jednu noc, od hlavy po päty oblečená v mojej behacej súprave som sa vybrala utekať hore-dole ulicou, míňajúc reštauráciu. Bola som opatrná, pozorovala som aktivitu v budove, prezerala som si autá zamestnancov, ktoré stáli na parkovisku, prezerala som si bezpečtnostné kamery (ktoré dávali pozor na sabotáže), atď.

Iné noci som sa prechádzala s priateľovým psom hore-dole ulicou všímajúc si rovnaké veci. Bola som veľmi oboznámená s aktivitami v areáli (a prešla som sa dvoma núdzovými únikmi). Bola som si skoro istá týmto cieľom. Nanešťastie som stále nepoznala nikoho, komu by som mohla veriť natoľko, aby som mu prezradila svoje plány. Vedela som, čo som chcela spraviť.

Deň predtým, ako som išla vykonať môj plán, som sa odviezla do susedného mesta kúpiť super-lepidlo, sprej na steny a nejaké záhradné rukavice v troch odlišných obchodoch s uistením zaplatiť v hotovosti v každom obchode. V tento večer som šla na prechádzku, na rukách som mala rukavice, nesúc dva ťažké kamene a pol tehly, ktorú som zhodnotila ako malú a kľučku predsa len veľkú na rozbitie hrubého okenného skla fast food reštaurácie. 

PRVÁ AKCIA 

Hoci by som bola viac spokojnejšia s priateľom, ktorý by dával pozor, bola by som unavená čakaním na apatických a nemotivovaných ľudí. Túto noc oblečená od hlavy po päty v čiernom som šla behať. Keď som sa dostala bližšie k reštaurácii, začala som spomaľovať až na chôdzu. S videním nulovej premávky a tmavo a prázdno vyzerajúcej budovy som sa priblížila k reštaurácii.

Zakrádajúcim sa krokom som prešla cez parkovisko, natiahla som si masku na tvár a za budovou som si odložila môj čierny batoh. Rýchlo som vyplnila zámky na zadných dverách lepidlom a malými kúskami papiera, ktoré som nastrihala špeciálne na túto príležitosť. Potom som pokračovala sprejovaním sloganov cez celú zadnú časť budovy i na niektoré ostatné steny.

Keď som to dokončila, poobzerala som sa okolo budovy. Z horného konca ulice sa blížili reflektory a tak som sa snažila byť kľudná a nehybná. Keď som však zbadala, že je to policajné auto, dvihol sa mi žalúdok. Policajt však jazdil bez spomaľovania a pozerania sa smerom k reštaurácii.

Nadšená som kráčala okolo čelnej časti budovy a rýchlo som hodila tri kamene cez tri oddelené okná. Šetrila som si túto časť akcie nakoniec, pretože je to časť najhlučnejšia. A spolu s explóziami skla som šprintovala jednou z mojich predbežne určených ciest a v obytnom areáli som rýchlo zmizla. Potom som si vymenila môj čierny rolák a kuklu, odhodila som ich do obytného komplexu a šla som domov.

Chcela by som podotknúť, že s dostatočným plánovaním, odhodlanosťou a sebadôverou môže i jedna osoba zvládnuť akciu úspešne. Jasne, ,,väčšie“ a ,,náročnejšie“ akcie je lepšie mať so strážou a zreteľnou komunikáciou. Napriek tomu by jedna osoba nemala cítiť bezmocnosť a nečinnosť len preto,že nepozná nikoho, kto by bol ochotný spraviť ilegálnu priamu akciu. Okrem toho, chystanie akcie je vašim prvým krokom vo vycítení potenciálneho kamaráta, ktorý zdieľa tú istú filozofiu ako vy, a je pripravený a ochotný robiť akcie. 

Zdroj:
http://www.animalliberationfront.com/ALFront/Activist%20Tips/LettersfromUnderground1.htm 

Preklad: Katlin

Čti více:
mimo zákon